Nie, to pre ne neplatí. Sú horšie ako tí slušne oblečení srandisti, čo vás z času na čas poctia svojou návštevou. Keby aspoň vo dvojici chodili, ako to títo majú vo zvyku. Ako vravím; celý deň nič a potom v noci - tu ho máš. Len sa prehadzujete po posteli, ruka pod podušku, noha na paplón... A hlava pracuje ostošesť; taký súkromný brainstorming. Odrazu s tými nápadmi nie je problém. S ničím odrazu nie je problém. Jedine s tým, že by ste už radi aj nejaké to oko zažmúrili - najlepšie svoje vlastné.
Keď už je tých kreatívnych vzruchov, čo sa vám o tejto hodine preháňajú po dendritoch ako Nemci po Európe v štyridsiatych minulého storočia, viac než dosť, rozhodnete sa ich zapísať. Najmä tie dobré. Horšie nápady je lepšie nechať na horšie časy. Potichu sa zakrádate izbou, no čím viac sa snažíte opatrne našľapovať, tým viac vám praskajú kosti (členky predovšetkým). Nakoniec sa pohybujete s nehlučnosťou lietadlovej lode ťahanej po bublinkovej fólii. Tak príšerne hlasné sa to v tom tichu zdá.
Nahmatáte pero a začnete písať na prvý kúsok, ktorý zrekvirujete. Tak. Nápady sú konečne uväznené atramentom (je to ešte vôbec dnes atrament?) na papieri. Samozrejme, ráno si na všetky dokonale pamätáte, ale kto to mohol v noci tušiť? Ešte skočíte na vécko a stiahnete šálku čaju. O päť minút ste späť v posteli. Snáď už definitívne. Teda aspoň do rána. Z diaľky k vám dolieha ešte močenie rodinného príslušníka. Ťažko povedať ktorého, najmä pre ruku preloženú cez oči a uši prepnuté do polohy polospánok...
Je ráno. Budík nastavený na 6:10 sa ani nedostane k slovu, o vaše prebudenie sa postarajú hlasy v družnej debate, či skôr vo víre ranného chaosu, ktorý je neodmysliteľnou esenciou rannej pohody. Kde mám druhú ponožku? Dal som včera tričko do prádla? A tak podobne. Veď to poznáte. Raňajkujete rýchlo, oddychový čas ste si vyčerpali polihovaním. Skáčete. Vy do topánok, brat otcovi do reči. Vyrážate z domu.
Kam? Predsa na skúšku o ôsmej. Teda vlastne o deviatej (ale to ste vtedy ešte nevedeli). Sprvoti vás prekvapí mierne predimenzovaný počet študentov vo vzťahu k dispozíciám miestnosti, v ktorej sa má test písať. Ale čo tam po tom. Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. A študentov ešte viac. To bude tu u nás asi dáke zavedené krédo. Bolo by fajn ho občas vymeniť za: dva razy meraj a raz rež. Druhé prekvapenie na vás čaká potom, čo vám pedagogický dozor oznámi, že teraz nemá čas. Skúška začne teda o deviatej. Podľa plánu. Vlastne nie podľa plánu ale začne a to je hlavné. High five!
